Pre poznanie minulosti je dôležitá historická topografia. Z nej sa dozvedáme, ako vznikali námestia, ulice i uličky, aké objekty v nich stáli, kto boli ich majitelia, aké zmeny sa s nimi udiali a aké udalosti ich postihli. Mnohé európske mestá venovali tejto problematike osobitnú pozornosť a výsledky dlhodobých a zložitých výskumov boli zverejnené v samostatných monografiách. Bratislave ako hlavnému mestu Slovenskej republiky takáto monografia zatiaľ chýba. Každý dom a priestor má svoju minulosť. Cieľom tejto publikácie bolo túto minulosť objasniť a priblížiť súčasníkom i nasledujúcej generácii ako trvalú súčasť kultúrneho dedičstva a bohatstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Predmetná práca je výsledkom historického topografického výskumu Bratislavy s dôrazom na archívne, dokumentačné a ilustračné materiály uložené najmä v Archíve mesta Bratislavy (AMB), Slovenskom národnom archíve (SNA), Slovenskej národnej galérii (SNG), Múzeu mesta Bratislavy (MMB), Galérii mesta Bratislavy (GMB), Univerzitnej knižnici v Bratislave (UKB), Regionálnej knižnici v Bratislave (RKB), Rakúskom štátnom archíve vo Viedni (Österreichisches Staatsarchiv) a Vojenskom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv). Ide o priekopnícku monografiu, prvú svojho druhu, ktorá zatiaľ v historickom priestore Slovenska nejestvuje.
Obsahom publikácie je úvodná štúdia, stručné dejiny mesta v sledovanom období, vývoj názvoslovia jednotlivých ulíc a číslovania domov od roku 1765 po súčasnosť, identifikácia jednotlivých domov z hľadiska ich majiteľov, stavebného členenia, vnútornej dispozície, prestavby, dobovej finančnej hodnoty a lokalizácie v konkrétnych mestských častiach, námestiach, uliciach a uličkách, ich dobové názvy a vývoj číslovania jednotlivých domov od roku 1765 po súčasnosť. Hlavná časť tejto práce sa zaoberá jednotlivými ulicami, námestiami a domami, ktoré sa v nich nachádzajú, v rozpätí rokov 1600 až 1880. Ide o 24 ulíc a 4 námestia, pri ktorých autor uvádza základné údaje o ich polohe a názvoslovnom vývoji. Pri jednotlivých domoch je uvedený názov ulice, kde sa dom nachádzal, vývoj orientačného číslovania, jeho stavebný vývoj a vnútorná dispozícia, vlastnícke a užívacie vzťahy, vznik, splynutie a zánik. Predmetom výskumu sa stalo celkom 287 kráľovských, cirkevných, mestských a meštianskych objektov, ktoré sa nachádzali v priestore vymedzenom v minulosti mestskými hradbami. Prínosom sú aj úplne nové zistenia o neznámych, či menej známych objektoch, ich funkcie, identifikácia a lokalizácia.
Autor publikácie J. CLAUDE BALÁŽ, PhDr., je absolventom FFUK Bratislava (odbor archívnictvo, história) a je uznávaným slovenským odborníkom na problematiku slovenských menšín a komunít v zahraničí. Pracoval vo viacerých vedeckých inštitúciách (Archeologický ústav SAV, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Vojenský historický ústav). V rokoch 1977 – 1994 bol vedeckým pracovníkom Matice slovenskej, kde zastával funkcie riaditeľa Ústavu pre zahraničných Slovákov a Krajanského múzea. V štátnej správe pracoval vo funkcii riaditeľa krajanského odboru Ministerstva kultúry SR a pred odchodom do dôchodku ako splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR. V súčasnosti je správcom Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva. Je autorom viacerých článkov, vedeckých štúdií, monografií, výstavných a filmových scenárov k problematike dejín Slovenska, dejín Bratislavy, zahraničného odboja, povstaleckej armády v SNP, slovenského vysťahovalectva a života Slovákov vo svete. Je vecným tvorcom prvého a druhého zákona o zahraničných Slovákoch a iniciátorom článku 7a Ústavy SR.
